Myslím, že začať tento príspevok patetickými rečami o bohatej minulosti baníctva a hutníctva na Slovensku je úplne zbytočné. Prakticky v každom lepšom turistickom sprievodcovi po tuzemsku sa môžeme stretnúť s pojmami ako „banícke mesto“ či „technická pamiatka“. Práve tieto fenomény sú dávnymi svedkami umu a prosperity našich predkov, ktorých celoživotnou náplňou bolo rozvíjať nielen ťažbu nerastných surovín, ale aj ich následné spracovanie a distribúciu v štátnom i medzinárodnom kontexte. Iste, banícke mestá s dlhodobou históriou siahajúcou do obdobia vrcholného stredoveku tu boli, sú, aj budú a právom ich dnes môžeme označiť za skvosty nášho kultúrneho dedičstva. Horšie je to už s technickými pamiatkami, ktoré, zdá sa, neprežijú súčasnú generáciu plnú nezáujmu a ignorácie zo strany nielen bežných ľudí, ale aj kompetentných.