reklama

Lazarova mapa - klenot našej kartografie má 500 rokov!

Je to už pol milénia, ako sa sa ostrihomský arcibiskup rozhodol poveriť svojho sekretára Lazara Rosettiho vytvorením mapy Uhorska. Akiste netušil, s akým záujmom na jeho mapu budú ľudia hľadiet aj po dlhých 500 rokoch od jej vzniku. Poďme si teda priblížiť, čo robí túto mapu takou výnimočnou pre Slovensko aj po pol tisícročí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)
Obrázok blogu

Tabula Hungariae. Tak znie názov mapy, ktorú dnes považujeme za klenot nielen našej, ale aj európskej kartografie. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Ide totiž o najstaršie zachované mapové dielo zachytávajúce územie Uhorska (teda aj Slovenska), pričom slovenské teritórium je tu zobrazené prakticky v celom svojom rozsahu. Mapa, ktorú v roku 1513 zostavil sekretár ostrihomského arcibiskupa Lazarus Rosetti, však bola vydaná až po jeho smrti v Ingolstadte Johannom Cuspianom v roku 1528. V naledujúcich rokoch sa o jej vydanie zaslúžili napríklad Vavassore (Benátky, 1553), Ligorio (Rím, 1559), Zsámboky (Viedeň, 1566), Orlandi (Rím, 1602) a ďalší 1).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Obsah mapy

Mapa má rozmery 54,8 cm x 78,3 cm a celkovo je v nej zaznačených približne 1400 geografických názvov, z ktorých prevažnú väčšinu tvoria sídla (1270 názvov). Pre nás je zaujímavé, že zo Slovenska Rosetti na mape zachytil 289 názvov miest, dedín, hradov, riek a iných toponým, pričom ide o vôbec prvú mapu, ktorá správne zachytáva tok Dunaja s jeho riečnou sieťou. Lazarova mapa je svedectvom toho, že územie dnešného Slovenska patrilo k najurbanizovanejšej časti Uhorského kráľovstva. Podľa hospodárskeho významu, právneho postavenia a funkcie možno na Lazarovej mape rozlíšiť tieto druhy sídel ležiacich na Slovensku: slobodné kráľovské mestá - 16, mestá - 12, mestečká - 83, dediny s kostolom - 92, dediny bez kostola - 58, hrady - 25, kláštor - 1 a dve sídla, ktoré sa nedajú klasifikovať. Sídelnú sieť Slovenska na mape tvorí spolu 289 sídel, čo je však iba asi 10 % všetkých sídel na Slovensku koncom stredoveku 2).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Detail mapy z oblasti stredného Slovenska (vľavo) - Banská Bystrica (Neusoll), Banská Štiavnica (Schenitz), Kremnica (Kremnitz), Trenčín (Trencin) a i. Celkový pohľad na mapu (vpravo).

Mapa mala na dobu svojho vzniku skutočne vysokú úroveň, aj napriek tomu sa v nej vyskytujú nepresnosti, ktoré však neuberajú na jej hodnote. Približná mierka mapy je 1:1 093 000 a je špecifická tým, že sever má vychýlený o 45 stupňov. Reliéf je znázornený na tú dobu typickou, tzv. kopčekovou metódou, ktorá spočívala v zakreslení vyvýšeného reliéfu v podobe kopčekov. Táto metóda sa používala až do 18. storočia, kým ju nenahradili tzv. Lehmannove šrafy a neskôr nám dobre známe vrstevnice. V dolnej časti mapy sa nachádzajú dve ozdobné kartuše a stručný popis Uhorska v nemeckom a latinskom jazyku. Mapa je vzácnym prameňom pre historickú geografiu, ale aj regionálnu históriu, pretože zaznamenáva pomenovania jednotlivých sídiel v období spred 500 rokov. Okrem toho svedčí o vzostupe a páde niektorých miest a dedín, ktoré by sme dnes na mape hľadali o niečo dlhšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak, ako pri iných vzácnych tlačiach, aj táto mala zaujímavý osud. V minulosti bolo vydaných niekoľko exemplárov, ktoré sa v priebehu pohnutých storočí stratili, až kým sa náhodne v roku 1880 nenašiel jeden výtlačok. Ten v roku 1882 kupuje zberateľ kníh Sándor Apponyi, v ktorého držaní mapa pretrvá až do roku 1924, kedy je prenesená do Národnej knižnice v Budapešti. Tu sa nachádza dodnes a je súčasťou tzv. Apponyiho zbierky.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Orientácia a pokrytie mapou v rámci Európy (vľavo). Sándor Apponyi (1844 - 1925), pôvodný majiteľ jediného dnes známeho exempláru mapy (vpravo).

Na záver

Myslím, že pripomenutie si vzniku Lazarovej mapy spred 500 rokov by nemalo ostať nepovšimnuté. Veď ide o významný počin uhorskej kartografie, ktorý má pre dejiny Slovenska nezastupiteľný význam. Pri triezvej úvahe, či túto skutočnosť budú náležite refektovať aj naše mienkotvorné médiá, som však skeptický. Napokon, pohľad na iné, v súčasnosti pertraktované témy, mi inú možnosť ani nedáva. Preto zostáva veriť, že aspoň naša vedecká obec bude v tomto smere výnimkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

P. S.: Pre tých, ktorí chcú pátrať v mape po svojich rodných mestách či dedinách, odporúčam mapu vo vysokom rozlíšení tu: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2d/Tabula_hungariae.jpg

Zdroje: http://slovenskyarchivar.pweb.sk/clanok-tabula-hungariae

http://www.bakurier.sk/courier/view/bratislava-na-prvej-mape-uhorska/format:short

Marek Valko

Marek Valko

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Píšem, teda som...Do sveta starých máp môžete nahliadnuť TU a TU. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky z histórieÚvahy a zamyslenia

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu