Leonardo da Vinci ako geniálny pozorovateľ prírody

Autor: Marek Valko | 12.6.2013 o 14:50 | (upravené 12.6.2013 o 22:54) Karma článku: 7,38 | Prečítané:  881x

Leonardo da Vinci (1452-1519), tento renesančný génius, majster vedy a umenia je širokej verejnosti známy predovšetkým vďaka svojim majstrovským výtvarným skvostom ako Mona Lisa alebo Posledná večera. Da Vinci bol však tiež vynikajúcim vedcom, architektom, inžinierom a vynálezcom, ktorého pole pôsobnosti bolo skutočne rozsiahle – od architektúry až po astronómiu či anatómiu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že v jeho rozsiahlom diele zohráva veľmi významnú úlohu najvzácnejšia tekutina - voda, čoho dôkazom je aj nemálo priestoru, ktorý jej venoval vo svojich vedeckých traktátoch.

Leonardo da Vinci (1452 - 1519)Leonardo da Vinci (1452 - 1519)

Da Vinciho pozorovania vody

Da Vinciho genialitu vystihuje aj fakt, že praktizoval vedu postavenú na hypotézach už 200 rokov pred Newtonom, Perraultom či Halleym. Takmer presne vystihol princípy hydrologického cyklu a vôbec ako prvý opísal fluviálnu eróziu. Pre Leonarda bola voda plná paradoxov, a preto ho neprestávala fascinovať. Z jeho zápiskov sa dozvedáme, že „voda je niekedy ostrá a niekedy silná, niekedy kyslá a niekedy horká. Niekedy sladká, niekedy plytká, inokedy však hlboká. Niekedy prináša bolesť alebo mor, inokedy je ozdravujúca alebo jedovatá. Prechádza zmenami takej povahy, ako je rôznych miest, ktorými putuje. A tak, ako sa mení zrkadlo s farbou predmetu, mení sa aj voda a stáva sa škodlivou, prečisťujúcou, zvierajúcou, sírnatou, slanou, trúchlivou, zúriacou, zlostnou, červenou, žltou, zelenou, čiernou, modrou, mastnou, hrubou alebo tenkou. Niekedy podnecuje oheň, inokedy ho zhasí. Je teplá a studená, unáša alebo ukladá, vyhlbuje alebo hromadí sa, prediera sa a spomaľuje, napĺňa alebo vyprázdňuje, zrýchľuje alebo je pokojná, niekedy pohltí údolia veľkými povodňami. Pričinením času a vody sa všetko mení.“


Štúdia vody obtekajúcej prekážku, 1509 (vľavo) a padajúcej, 1509 (vpravo).

Leonardo opísal vodu ako „hnaciu silu prírody“ (vetturale di natura), pričom veril, že voda je pre svet tým, čím je krv pre naše telo. Chápal, že voda v prírode obieha podľa istých pravidiel. Podľa neho „padá z neba ako dážď alebo sneh, pramení zo zeme a tečie potokmi a riekami do ohromných zásobární morí. Voda je nevyhnutná pre človeka, zvieratá a rastliny, ale zároveň môže byť aj nástrojom ich zničenia. Jej sila je neodolateľná.“ Leonardo bol svedkom viacerých veľkých búrok, počas ktorých uskutočnil množstvo štúdií o pohybe vody. Skúmal pohyb vĺn a prúdov a bol prvým, kto vysvetlil princíp erózie: „Voda rozhrýza pohoria a vypĺňa údolia. Ak by to bolo možné, znížila by zem do tvaru dokonalej gule.“ Leonardo študoval vodu azda aj preto, aby sa ju naučil ovládať. Počas svojho života bol posadnutý strachom z veľkej vodnej katastrofy, preto vo svojich kresbách a zápiskoch častokrát opisuje hrozné povodne, záplavy a obrovské búrky.

Da Vinci často prirovnával ľudské žily k riečnym systémom - vľavo rieka Arno.

 

study-of-water.jpg

Geometrická analýza erózie brehov (vľavo) a prúdiacej vody (vpravo).

 

Kanály rieky Arno

Da Vinciho kresby naznačujú zvláštny strach z víriacej vody. Podľa neho nie je nič desivejšie ako rozvodnená rieka, ktorá trhá svoje brehy a zmieta ľudí, zvieratá, domy, stromy a dokonca aj samotnú pevninu do mora.  Leonardo bol svedkom podobných katastrof, keď sa rieka Arno  vyliala z brehov a zaplavila blízke okolie 12. januára 1466 a opäť v roku 1478. Zrejme aj v dôsledku týchto udalostí a snahy vyrovnať sa so svojím strachom, venoval Leonardo veľa energie na to, aby vyvinul spôsoby a zariadenia na kontrolu a usmernenie pohybu vody. Navrhol viaceré stavidlá a systémy kanálov a taktiež vynašiel stroje na hĺbenie kanálov. Jeho najväčším projektom, na ktorom spolupracoval s filozofom Niccolom Machiavellim (1469-1527), bol plán na vybudovanie splavného kanála, ktorý by spájal Florenciu s morom. Súčasťou plánu bolo vysekanie viacerých obrovských stupňov so stavidlami, ktoré by umožňovali lodiam preplávať pohoriami, pričom voda by sa v tomto systéme vzdúvala na princípe sifónu. Da Vinci tiež uvažoval o zavlažovaní údolia rieky Arno a následnom predávaní vody farmárom v údolí, čo by vtedajšej vláde prinieslo nemalé zisky. Ak by sa tento plán zrealizoval, Da Vinci a Macchiavelli by zmenili Florenciu na svetovú veľmoc tej doby. Ich plány však zmarila povodeň na Arne v roku 1504, keď rozvodnená rieka zničila veľkú časť ich práce. Niektorí odborníci sa domnievajú, že práve posadnutosť týmto projektom bola Leonardovou motiváciou na zobrazenie údolia rieky Arno v pozadí slávneho obrazu Mona Lisa. Z ďalších nerealizovaných projektov možno spomenúť Miláno, kde Da Vinci pracoval na systéme stavidiel a vodných kolies určených na čistenie ulíc. Taktiež navrhol plány na odvodnenie rozsiahlych močiarov v údolí Val di Chiana.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?