Železník - smutný príbeh jednej pamiatkovej zóny

Autor: Marek Valko | 10.6.2013 o 18:16 | (upravené 10.6.2013 o 20:45) Karma článku: 11,75 | Prečítané:  3302x

Železník je moja srdcovka. Je to kraj Dobšinského rozprávok, ukrytý v horách, tichý a vzdialený od ruchu civilizácie. Kraj, kde aj návšteva turistu je skôr náhodou ako plánom. Avšak kedysi bolo všetko inak. Až do roku 1965 patril Železník s okolím k rušným baníckym centrám, a to predovšetkým vďaka jednému z najväčších ložísk železnej rudy v Uhorsku.

Zamurované ústie štôlne LadislavaZamurované ústie štôlne LadislavaMarek Valko

História ťažby tejto významnej rudy na Železníku je skutočne stará, veď siaha až do rímskych čias (objav rímskej taviacej pece v roku 1896). Prvá písomná zmienka o ťažbe však pochádza až z roku 1570. Nič to ale nemení na fakte, že ťažba, a to nie v malom rozsahu, tu prebiehala kontinuálne počas viac ako dvoch tisícročí. V 20. storočí však zásoby rudy klesli natoľko, že sa ťažba stávala nerentabilnou, až sa napokon v roku 1965 úplne zastavila. Bane sa zatvorili, kraj stíchol, ľudia odišli za prácou, prípadne sa odsťahovali. Rana, s ktorou sa obce na úpätí Železníka dodnes nevysporiadali. Rákoš, Sirk, Červeňany, Železník, Turčok, Rákošská Baňa – to sú príbehy so smutným koncom pre ľudí, dediny a v konečnom dôsledku pre celý tento gemerský región.

Čo však ostalo, nie sú len spomienky na zašlú slávu. Ako výsledok niekoľko storočí trvajúcej ťažby sa zachovalo mnoho zaujímavých industriálnych objektov, ktoré sú roptýlené prakticky v každej obci pod Železníkom. Aj vďaka nim bola táto oblasť v roku 1991 vyhásená za chránenú pamiatkovú zónu Sirk – Železník. Počin to bol akiste opodstatnený a správny, zmeny k lepšiemu však nepriniesol. A tak tu dnes náhodne blúdiaci návštevník neuvidí nič iné než zamurované ústia štôlní, rozpadajúce sa prevádzkové objekty či banícke kolónie, ktoré ich individuálni vlastníci zmenili na nepoznanie. Jediný pozitívny príklad predstavuje zakonzervované torzo vysokej pece z roku 1871 v Červeňanoch, ktorá je dnes chránená ako technická pamiatka. O tom, že predmet pamiatkovej ochrany nám mizne doslova pred očami, svedčí aj zopár nasledujúcich záberov, ktoré som urobil počas mojej poslednej návštevy tohto kraja pred niekoľkými dňami.


dom

Obr. 1: Budova správy Štátnych baní na Železníku pravdepodobne zač. 20. stor. (http://kramaricova.blog.sme.sk/c/73763/Historia-zelezorudnych-bani-v-Zelezniku-VII-do-2-svetovej-vojny.html)

 

dom

Obr. 2: Tá istá budova o 100 rokov neskôr. Polovica domu ružová, polovica oranžová. Dve okná na hornom aj dolnom poschodí sú zlikvidované, dole sú dokonca "ozdobené" plastovými žalúziami, opadaná omietka je samozrejmosťou. V pozadí budova správy Rimamuránskej spoločnosti (foto: Lucia Kramaričová).


dom

Obr. 3: Stav v roku 2009 z protiľahlej strany. Pravá polovica budovy opäť mení fasádu, tentokrát z ružovej na krémovú. Balkón a okná sú relatívne zachovalé, omietka v ešte horšom stave (foto: Miroslav Lacko).


dom

Obr. 4: Stav v roku 2013. Zdá sa, že pamiatková hodnota domu je navždy stratená. Nový majiteľ nezaháľal a pôvodné okná vymenil za plastové, pribudli tiež 2 satelity a čerešničkou na torte sú 2 laminátové prístrešky nad vchodom a balkónom s pôvodným kovaným zábradlím. Nie vždy sa snúbi nové so starým a v tomto prípade je výsledok katastrofálny.


Prejdime teraz o niekoľko metrov ďalej. U susedov je situácia o niečo lepšia, zďaleka však nie ideálna.

plán

Obr. 5: Pôvodný plán budovy správy Rimamuránskej spoločnosti na Železníku (foto: Miroslav Lacko).


dom

Obr. 6: Budova správy Rimamuránskej spoločnosti dnes. Viacero majiteľov rovná sa viacero predstáv o farebnom prevedení domu. Vstupná predsieň vľavo je umelo vybudovaná, nechýba ani hrdzavá plechová strecha či satelit. Zdá sa, že horné poschodie si to zatiaľ odnieslo najmenej. Dokedy?


dom

Obr. 7: Pomerne rozsiahly objekt len pár metrov od predchádzajúcich budov. Ide pravdepodobne o vilku správcu závodu na Železníku. Spadnutý odkvap, zničená omietka a múrik pred domom. Stav v roku 2008. Foto: Lucia Kramaričová.


dom

Obr. 8: Ten istý objekt dnes. Múrik už síce stojí, ale čo tá otrasná fialová farba? O elementárnom zmysle pre vkus by som radšej pomlčal. O to horšie vyznieva pravá, kontrastujúca časť objektu s už prerobenými oknami. Vrcholom estetického (ne)cítenia majiteľa je zelený odkvap.

Podobných príkladov by sa dalo nájsť v kraji pod Železníkom samozrejme omnoho viac. Toto je len ukážka súčasného stavu v, podotýkam, pamiatkovej zóne Sirk-Železník. Pri súčasnom trende sa môže ľahko stať, že predmet ochrany v tejto pamiatkovej zóne zanikne. Vhodné na zamyslenie pre pamiatkárov, ako aj miestnych.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?